Najprv prišiel pád na dno
Ahoj, ahooj ahooj, srdečne ťa vítam v Coofinkove.
Coofinkovo vzniklo hlavne vďaka nebojácnosti a odvahe jednej dievčiny, ktorá cítila, že chce od života ešte viac, ako momentálne prežívala,
no dlhé roky netušila, čo to má byť, či sa to môže, či sa to dá a či na to má.
Je veľmi obdivuhodné, že sa rozhodla o tom písať, hovoriť a šíriť tento príbeh ďalej, nakoľko je to citlivá téma a ešte 2 roky dozadu o sebe nerada rozprávala a nie to ešte takto verejne.
Veď kto už len rád rozpráva o svojich pádoch, však?
Presne preto to vníma ako povinnosť, o tom hovoriť, pretože, keď sa diali ,,zlé" veci práve v jej živote, mala pocit, že sa to deje iba jej a nikomu inému na celej zemeguli a že ona je taký ,,vadný kus". Veď predsa sa všetkým v jej okolí darí a jej? A jej sa práve rúca život...
Ako roky utekali, dievčina nazvime ju Lenka,
sa roky vzďaľovala sama od seba, no pre druhých by sa bola rozdala.
Svoje sny, túžby, potreby odkladala na neurčito, bála sa byť sama so sebou, aj sama sebou, nepoznala sa a myslela si, že je šťastná a že to ako žije a čo žije tak má proste byť.
Toto nastavenie mysle ju priviedlo k tomu, že vyhorela.
Bola jeseň, bolo to bežné homeofficové pracovné ráno, no Lenka sa od rána cítila zle, cítila ako ju postupne opúšťajú sily, ako keby jej zastala krv v žilách a tak sa ocitla v nemocnici na urgentnom príjme.
Myslela si, že sú to jej posledné minúty života, nevedela sa sama udržať na nohách.
Veľmi plakala, veľmi prosila toho hore, aby ju ešte nechal tu dole, veď predsa ona ešte ani pozriadne nežila.
Nežila vôbec, ako chcela ona, ona žila hlavne ako by sa malo a ako by chceli ostatní. A čo jej dcérka?! nemôže ju tu nechať, bez mami.
Celé jej to tam v nemocnici docvaklo. Docvaklo, že takto to ďalej nemôže pokračovať. Bolo na čase všetko ZMENIŤ!
A tak aj bolo.
Lenka niekde hlboko tušila a vedela, čo robí zle, no netušila ako sa to dá zmeniť.
Chcela zmeniť všetko a hneď, pochopiteľne :)
Už chcela byť nová, zmenená Lenka, ktorá má seba na prvom mieste, ktorá sa venuje svojej dcérke, má milujúceho partnera, má svoj prosperujúci business a Lenka, ktorá všetko zvláda, je šťastná a žije naplnený vedomí život, pevné zdravie... atď...
Vieš, čo akurát tak mala?
Stálu prácu v korporáte, ktorá ju bavila, s fajn kolektívom, vtedy 5 ročnú dcérku na striedavej starostlivosti, žila v prenájme, ktorý platila sama v Bratislave, požičané auto od rodičov, rozvedená, sama bez partnera, chcela všetko zvládnuť sama, sama to celé ťahala, či už finančne, alebo po každej stránke. Bola v mužskej energii, - ,,ja to dám, ja všetko dám, ja to zvládnem." (Ale inak to vtedy nešlo, teda šlo, ale myslela si, že to inak nejde.)
Myslela si, že je v začarovanom kruhu, že ona nemá na to, byť podnikateľka, mať niečo svoje, mala nízke sebavedomie, myslela si o sebe, že je chronicky priemerný človek, že v ničom nevyniká.
Cesta je cieľ...
Lenka sľúbila v nemocnici, že ak sa dá do poriadku, tak zmení všetko. Slovo aj dodržala.
Zmenila snáď úplne všetko.
Najprv využila možnosť sabaticalu (neplatené voľno) v práci a to rovno na 2 mesiace. Myslela si, že jej to pomôže, dať sa do poriadku a buď sa vráti späť do práce, alebo sa aspoň ukáže, čo ďalej.
Počas sabaticalu, však prišla na to, že sa už do práce nevládze vrátiť. Bolo jej to nesmierne ľúto, pretože svoju prácu mala rada a ešte radšej mala kolektív kolegov, boli skvelá partička, Skvelá šéfka a celkovo zamestnávateľ, benefity...
Bolo to ťažké rozhodnutie, no inak to už nešlo.
Keďže Lenke nebolo vôbec jasné, kam ďalej, využila možnosť úradu práce a tak sa dala na pol roka na úrad práce a tak mala čas spoznať seba bližšie, spoznať, čo ju skutočne baví, napĺňa, čo sú jej dary a čím je výnimočná a tak prísť na to, čo chce ďalej podniknúť.
Lenka zvažovala možnosti, či navštívi psychológa, alebo mentora. Skúsila cestu mentora.
Počas mesiacov spolupráce s mentorom sa jej podarilo spoznať sa viac, rozobrať sa na šróbiky, prísť na to, v čom je dobrá, čo jej ide, aké sú jej silné stránky, v čom vyniká a v čom je jedinečná.
A hlavne veľa toho z hlavy púšťať... Púšťať presvedčenia, staré vzorce správania, ktoré ju značne ovplyvňovali a obmedzovali.
koniec 1.časti.
ďakujem, že ste dočítali až sem :)
V prípade otázok, dotazov, postrehov ma zastihneš na:
ahoj@coofinky.com
S láskou
Lenka <3
Coofinkovo vzniklo hlavne vďaka nebojácnosti a odvahe jednej dievčiny, ktorá cítila, že chce od života ešte viac, ako momentálne prežívala,
no dlhé roky netušila, čo to má byť, či sa to môže, či sa to dá a či na to má.
Je veľmi obdivuhodné, že sa rozhodla o tom písať, hovoriť a šíriť tento príbeh ďalej, nakoľko je to citlivá téma a ešte 2 roky dozadu o sebe nerada rozprávala a nie to ešte takto verejne.
Veď kto už len rád rozpráva o svojich pádoch, však?
Presne preto to vníma ako povinnosť, o tom hovoriť, pretože, keď sa diali ,,zlé" veci práve v jej živote, mala pocit, že sa to deje iba jej a nikomu inému na celej zemeguli a že ona je taký ,,vadný kus". Veď predsa sa všetkým v jej okolí darí a jej? A jej sa práve rúca život...
Ako roky utekali, dievčina nazvime ju Lenka,
sa roky vzďaľovala sama od seba, no pre druhých by sa bola rozdala.
Svoje sny, túžby, potreby odkladala na neurčito, bála sa byť sama so sebou, aj sama sebou, nepoznala sa a myslela si, že je šťastná a že to ako žije a čo žije tak má proste byť.
Toto nastavenie mysle ju priviedlo k tomu, že vyhorela.
Bola jeseň, bolo to bežné homeofficové pracovné ráno, no Lenka sa od rána cítila zle, cítila ako ju postupne opúšťajú sily, ako keby jej zastala krv v žilách a tak sa ocitla v nemocnici na urgentnom príjme.
Myslela si, že sú to jej posledné minúty života, nevedela sa sama udržať na nohách.
Veľmi plakala, veľmi prosila toho hore, aby ju ešte nechal tu dole, veď predsa ona ešte ani pozriadne nežila.
Nežila vôbec, ako chcela ona, ona žila hlavne ako by sa malo a ako by chceli ostatní. A čo jej dcérka?! nemôže ju tu nechať, bez mami.
Celé jej to tam v nemocnici docvaklo. Docvaklo, že takto to ďalej nemôže pokračovať. Bolo na čase všetko ZMENIŤ!
A tak aj bolo.
Lenka niekde hlboko tušila a vedela, čo robí zle, no netušila ako sa to dá zmeniť.
Chcela zmeniť všetko a hneď, pochopiteľne :)
Už chcela byť nová, zmenená Lenka, ktorá má seba na prvom mieste, ktorá sa venuje svojej dcérke, má milujúceho partnera, má svoj prosperujúci business a Lenka, ktorá všetko zvláda, je šťastná a žije naplnený vedomí život, pevné zdravie... atď...
Vieš, čo akurát tak mala?
Stálu prácu v korporáte, ktorá ju bavila, s fajn kolektívom, vtedy 5 ročnú dcérku na striedavej starostlivosti, žila v prenájme, ktorý platila sama v Bratislave, požičané auto od rodičov, rozvedená, sama bez partnera, chcela všetko zvládnuť sama, sama to celé ťahala, či už finančne, alebo po každej stránke. Bola v mužskej energii, - ,,ja to dám, ja všetko dám, ja to zvládnem." (Ale inak to vtedy nešlo, teda šlo, ale myslela si, že to inak nejde.)
Myslela si, že je v začarovanom kruhu, že ona nemá na to, byť podnikateľka, mať niečo svoje, mala nízke sebavedomie, myslela si o sebe, že je chronicky priemerný človek, že v ničom nevyniká.
Cesta je cieľ...
Lenka sľúbila v nemocnici, že ak sa dá do poriadku, tak zmení všetko. Slovo aj dodržala.
Zmenila snáď úplne všetko.
Najprv využila možnosť sabaticalu (neplatené voľno) v práci a to rovno na 2 mesiace. Myslela si, že jej to pomôže, dať sa do poriadku a buď sa vráti späť do práce, alebo sa aspoň ukáže, čo ďalej.
Počas sabaticalu, však prišla na to, že sa už do práce nevládze vrátiť. Bolo jej to nesmierne ľúto, pretože svoju prácu mala rada a ešte radšej mala kolektív kolegov, boli skvelá partička, Skvelá šéfka a celkovo zamestnávateľ, benefity...
Bolo to ťažké rozhodnutie, no inak to už nešlo.
Keďže Lenke nebolo vôbec jasné, kam ďalej, využila možnosť úradu práce a tak sa dala na pol roka na úrad práce a tak mala čas spoznať seba bližšie, spoznať, čo ju skutočne baví, napĺňa, čo sú jej dary a čím je výnimočná a tak prísť na to, čo chce ďalej podniknúť.
Lenka zvažovala možnosti, či navštívi psychológa, alebo mentora. Skúsila cestu mentora.
Počas mesiacov spolupráce s mentorom sa jej podarilo spoznať sa viac, rozobrať sa na šróbiky, prísť na to, v čom je dobrá, čo jej ide, aké sú jej silné stránky, v čom vyniká a v čom je jedinečná.
A hlavne veľa toho z hlavy púšťať... Púšťať presvedčenia, staré vzorce správania, ktoré ju značne ovplyvňovali a obmedzovali.
koniec 1.časti.
ďakujem, že ste dočítali až sem :)
V prípade otázok, dotazov, postrehov ma zastihneš na:
ahoj@coofinky.com
S láskou
Lenka <3